Ruka smútku

12. june 2011 at 15:56 | Weronika |  Texty
Dieťa bez mena vyrástlo, aby bolo rukou.
Sledovať ťa, chrániť ťa alebo zabiť na požiadanie.
Voľbe, ktorú by urobil by nerozumel.
Jeho krv ponuré tajomstvo, ktorému mali veliť.

Rozpoltený medzi svojou cťou a pravou láskou svojho života.
Modlil sa za oboje, ale bol odmietnutý.

Tak veľa snov bolo rozbitých a obetovaných.
Stáli za to tí, ktorých sme milovali a nechali ísť?
Toľko rokov uplynulo, kto sú tí vznešení a múdri?
Budú všetky naše hriechy odpustené?

Prekliatie jeho síl trápilo jeho život.
Nasledovanie koruny bolo zlovestnou cenou.
Jeho duša bola mučená láskou a bolesťou.
Určite by utiekol, ale jeho sľub ho prinútil zostať.

Rozpoltený medzi svojou cťou a pravou láskou svojho života.
Modlil sa za oboje, ale bol odmietnutý.

Tak veľa snov bolo rozbitých a obetovaných.
Stáli za to tí, ktorých sme milovali a nechali ísť?
Toľko rokov uplynulo, kto sú tí vznešení a múdri?
Budú všetky naše hriechy odpustené?

Prosím, odpusť mi za smútok a opustenie v strachu.
Pre sny, ktoré sme museli mlčať, to je všetko, čo kedy budú.
Stále budem ruka, ktorá ti slúži.
Aj keď nebudeš vidieť, že som to ja.

Tak veľa snov bolo rozbitých a obetovaných.
Stáli za to tí, ktorých sme milovali a nechali ísť?
Toľko rokov uplynulo, kto sú tí vznešení a múdri?
Budú všetky naše hriechy odpustené?
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama